Ak je niečo biele, tak je biele, ak čierne, tak čierne. Ale ak medzitým, tak.. Rôzne. Záhadné. Tajomné. Diskutabilné. Proste nemá jasnú tvár. A všetko, čo je nejasné, priťahuje. Bola stvorená žena. Ten kto ju stvoril bol génius. Pre muža je žena záhadou samou o sebe. V tom pozitívnom zmysle. Oči, ktoré do nás hlboko vidia. Nos, ktorý vycíti lásku aj neveru. Pery, ktoré nám tú lásku dávajú. Prsia! Ukazovateľ potencionálu ženskosti. Pekný zadok, z ktorého často vyrastajú ešte krajšie nohy. Ale pri nohách nejde už tak ani o nohy, ale o to, čo je medzi nimi. Kto sú? Odkiaľ sú? Prečo sú tu? Otázky, ktoré si kladieme my muži. A je dobré, ak si na ne nevieme pri žene odpovedať. Pretože ženy musia byť odhaľované. Postupne. Centimeter po centimetri, minútu po minúte, cit po cite. Vtedy sú chutné, šťavnaté a každý hryz je tak živočíšny. Škoda tých, ktoré to nepochopili a robia zo seba obyčajné šlapky na rýchle potešenie. Zahadzujú všetko to, čím boli obdarené. Ukázať rýchlo všetky tie prsia, zadky a svoju sprostosť. Ihneď sú odsúdené na život pre prsia, zadok a sprostosť. Tie druhé umierajú s pocitom, že neboli celkom odhalené. Ani biele, ani čierne. Ako tieto fotky v príspevku. Zakaždým sa na nich dá nájsť niečo nové. Sú neopozerateľné..
