Niekedy tu nebol človek. Nestaval ploty, aby ohraničil prírodu a seba. Boli len stromy, cez ktoré vytváralo dopadajúce svetlo vzory na trávnatom koberci lesa. Rastliny potichu klíčili cez ihličie príjmali každorannú rosu na svoje listy. Les udržiaval svoje ticho v tajnosti a všetko živé obklopoval rajským pokojom. Slnko zohrievalo každé ráno storočné vrcholky stromov a vysúšalo kvapky hmly, ktoré na nich za brieždenia dopadali. Príroda tu bude navždy. Na človeku nezáleží..
