tak sa rozbehnime kazdy, kto chce zazit neskonalu radost. chytme za ruky kazdeho, kto nehchce ist a vyzehlime si tvar do usmevu. nalepme si na lica nalepku s napisom radost a roztiahnime pery dokoran. tak ako nasu mysel. utekajme, kym nebudeme potrebovat len kazdy druhy krok, pre kontakt so zemou a s prirodzenym. kricme na plne usta a nenechajme sa zahriaknut. po kazdom nasom dotyku rozkvitne aj ta najvysusenejsia zahrada v dusi. polejme aj tie najnedostupnejsie miesta a rozsvietime vsetky davno rozbite ziarovky. gejzir stastia sa bude menit na nikdy nekonciacu duhu, ktora obleti zemegulu na tisice krat a spali vsetku nenavist. zaseje tie najjednoduchsie pocity krasnych ran, kedy sa zobudime a vieme, ze mozme potesit kazdeho, koho nam vietor priatelstva prinesie
