James Nachtwey je v prvom rade fotograf. Veľa krát si to však vymení s pojmom blázon. Pre to, čo fotí, pre to, ako hazarduje so životom a pre to, že ho to vážne „baví“. Pre spoločnosť je priam výborné, že aj takto „šľahnutí“ (mám veľký rešpekt pred J.N.) ľudia chcú pokračovať roky a roky vo svojom poslaní. Denne vidia mŕtvoly, krv na svojom obličaji a rukách. Počujú krik ranených, zomierajúcich a chorých, tak ako krik ich príbuzných. Vidia vyťahovať guľky zo svojich vlastných (stále živých) tiel, identifikujú svojich kolegov s rozstrieľaným hrudníkom. Ráno sa budia vo vojnových zónach a čakajú, že ich vonka nápis „PRESS“ ochráni. Niekedy im práve pre neho režú hlavy.
Ak má byť fotka autentická a neprikrášlená, musí byť odfotografovaná vo svojom reálnom prostredí. Ak chce J.N. odfotiť 16 mŕtvych domorodcov, nahádzaných na jednej kope, musí vkročiť priamo do dediny, kde sa masakra udiala. Ak chce nafotiť pohľad 10 ročného dieťaťa chorého na AIDS a kričiaceho od samoty a hladu, musí prejsť okolo desiatky jeho rovesníkov v sanatóriu.
Všetko toto vo svete existuje. A dokonca v presile nad tými peknými vecami. Či sa nám to páči, alebo nie. Teraz keď nad tým privierame oči, rozbila niekomu guľka čelo a vyletela zo zátylku s kusom mozgu. Teraz niekde bez síl leží opustené pár mesačné dieťa, ktoré za chvíľu umrie od hladu, alebo si ho zoberú psy. Matku zastrelili nadrogovaní rebeli predvčerom.
Neurobíme s tým nič. Ale nemali by sme to ignorovať a tváriť sa, že podobné obrázky v nás nič nevyvolávajú. Máme syndróm, ktorý v nás dokonale potláča niečo zlé, čoho by sme sa mohli aj my stať súčasťou. Tento syndróm nás zbavuje schopnosti triezvo uvažovať nad reálnymi udalosťami a predkladá nám v spolupráci s mozgom umelé náhrady, ktoré ani nie sú reálne. Prepneme si kanál a vidíme kusy tiel po zemi v rámci dokumentu o genocíde v Afrike. Je to hrozný pohľad plný krvi a spáchaného násilia. Prepneme ďalej a krásna modelka s parádnym poprsím a stojacimi bradavkami si zvodne umýva hlavu s tým najlepším šampónom na lupiny. Schválne.. Na ktorý obrázok si spomeniete, keď si líhate do postele? Ak na ten druhý, trpíte syndrómom šampónu proti lupinám.
Utečenci kmeňa Hutu, usmrtení cholerou
Obeť hladomoru v Sudáne
Stará mama sa stará o vnučku, chorú na AIDS (Južná Afrika)
Matka nesie mŕtveho syna, pripravená pochovať ho (Somálsko)
Dieťa sužované hladomorom (Somálsko)
Obeť hladomoru, zahaľovaná do rubáša
Preživší masakry v Rwande (okolo 1 milión mŕtvych, stopy po mačete)
Ústav pre nevyliečiteľne chorých (Rumunsko)
Ústav pre nevyliečiteľne chorých (Rumunsko)
?
Ranený vojak (Irak)
Obrys človeka, zabitého Srbmi (Kosovo)
Chudobný žobrák, umývajuci svoje deti v znečistenom kanáli (Indonézia)
Vojak, syn, zabitý v občianskej vojne (Bosna)
Žena kričiaca od bolesti, trpiaca na alergickú chorobu kože (?)