Na záchodoch býva úzko. Hlavne keď sme mali na večeru papričkové blues. To potom býva veľmi štipľavé tango. Niekedy máme veľmi rýchlo krok, alebo aj veľmi pomalý, aby sme to stihli. Ako keď jeden uteká na wc, skúša všetky dvere, spotený už na nevydržanie kričí. Ľudia pustite ma niekto bo sa pos***m… A z jedného záchodu sa ozve ukňučaný a tiež tak spotený hlas: jaaaaaak ti dobreee.
Ale zväčša tam čakáme a pozeráme do kúta a čítame a pozeráme do kúta a lúštime sudoku.. a pozeráme do kúta. No a pre tieto chvíle nám dizajnéri vymysleli toto:
